Miesto
História "starého" zimného štadióna, dnešného Zimného štadióna Ondreja Nepelu, ktorého nedeliteľnou súčasťou je dnes aj SAMSUNG Aréna, sa začala písať v roku 1871 keď bola v Bratislave otvorená najstaršia striekaná ľadová plocha. Odvtedy boli korčuľovaniachtiví Bratislavčania odkázaní na milosť a nemilosť počasia.
Bratislavou otriasla aj veľká manifestácia za klzisko s umelým ľadom. Dňa 18. marca 1936 vyústila nakoniec iniciatíva Berca Okoličányho, Michala Polóniho, architektov Čertvernikova a Nemessányiho do pochopenia nutnosti výstavby umelého klziska aj v orgánoch mesta Bratislavy. Nasledujúci rok vytvorilo mesto z dávok zo zábavy fond vo výške päťtisíc korún, ktorý poslúžil na začiatku budovania nového klziska. Prvé výkopy stavby nového klziska začali dňa 28. októbra 1939 za vtedajšou železničnou traťou povedľa Trnavskej cesty. A keď 8. novembra 1940 prišla veľká zásielka strojov na výrobu umelého ľadu od staviteľa Prvá brnenská (pôvodne určených pre poľské Katovice, kde sa však pre vojnový stav v Poľsku už nedostali) nič nebránilo tomu, aby táto pod vedením architekta J. Kordu klzisko dokončila tak, že ho v sobotu 14. decembra 1940 mohol vládny komisár Bratislavy Belo Kováč slávnostne uviesť do prevádzky.
Prvý umelý ľad na území Bratislavy vyskúšali najskôr dopoludnia hokejisti VŠ Bratislava a popoludní ju dostala k dispozícii korčuľujúca verejnosť za vstupné 3 koruny, vojaci, študenti a mládež platili vstupné polovičné. O týždeň, 21. decembra 1940, zohrali na prvom bratislavskom umelom klzisku prvé oficiálne hokejové stretnutie. Výber Bratislavy v ňom podľahol výberu vidieka 1:2, keď gól domácich strelil Chmel a obidva góly za víťazov strelil Javúrek.
Sektor pre divákov bol skromný, ľudia stáli okolo mantinelov na drevenej tribúne pre 300 divákov. Šatne pre hokejistov a krasokorčuliarov boli umiestnené na susednom kúpalisku.
V rokoch 1948 - 49 boli okolo hracej plochy vybudované betónové tribúny pre až 11 tisíc stojacich divákov a tie veru málokedy zívali prázdnotou. Dokončením výstavby tribún sa tak klzisko zmenilo na prvý zimný štadión v Bratislave. Tento ostal nekrytý až do roku 1958, keď pri príležitosti konania majstrovstiev Európy v krasokorčuľovaní prekryli betónoivé tribúny strechou. Súčasne bola časť tribún zrekonštruovaná tak, že bolo vytvorených 4 800 miest na sedenie a 7 tisíc miest na státie. Z tohoto dôvodu museli hokejisti Slovana Bratislava odohrať jesennú časť sezóny 1957 - 58 na súperových klziskách.
K ďalšej veľkej rekonštrukcii štadióna došlo v rokoch 1990 - 92, keď jeho vnútro bolo kompletne prestavané. A to nielen hľadisko, kde boli zrušené miesta na státie a bolo vytvorených 7747 miest na sedenie, ale aj plocha, kabíny, všetky technické priestory a hlavne, štadión dostal novú oceľovú strechu.
Aj v ďalších rokoch boli na štadióne postupne vykonané ďalšie úpravy vedúce k skvalitneniu a skultúrneniu prostredia pre divákov rôznych na ňom organizovaných podujatí. Tak boli postupne vybudované nové Sky boxy, Sky Lounge, boli zrekonštruované a prestavané Press Centrum, kabíny "A" družstva, juniorov, dorastu, vybudovaná nová kabína pre družstvo žien a nové technologické vybavenie vrátane informačnej video kocky.
Dnes predstavuje "Starý zimák" - Zimný štadión Ondreja Nepelu so svojimi dvomi umelými ľadovými plochami jeden z najlepších štadiónov na Slovensku. Po troch Majstrovstvách Európy a jedných Majstrovstvách sveta v krasokorčuľovaní, po troch Majstrovstvách sveta v hokeji ako aj po Majstrovstvách Európy v basketbale a stolnom tenise je opäť pripravený hostiť ďalšie významné podujatia.
Zdroj: www.hcslovan.sk (Igor Machajdík: Starý "zimák" mal šatne najprv na kúpaliskuBratislava, Šport 10.05.2006, Jozef Kšiňan: Prvé umelé klzisko v Bratislave, 2006).
